Dobrovoľní hasiči oslavujú aj súťažou O pohár primátorky

Presne pred 170 rokmi bol v metropole Šariša založený hasičský spolok – ako druhý najstarší v Uhorsku.

Piatok a sobota patrí v Prešove oslavám dobrovoľného hasičstva. Tí si pripomínajú 170. výročie založenia Dobrovoľného hasičského zboru v meste Prešov. Súčasťou osláv je nielen slávnostná členská schôdza, ale hasiči sa stretli aj pri slávnostnej svätej omši v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Počas tejto slávnostnej bohoslužby bola posvätená aj nová zástava Dobrovoľného hasičského zboru v Prešove.

Do rámca osláv zakomponovali aj hasičskú  súťaž v požiarnom útoku

O pohár primátorky Andrey Turčanovej.

Druhý ročník tejto súťaže sa uskutoční 8.7.2017 o 10:00 na školskom ihrisku ZŠ Mirka Nešpora 2. „Budeme radi ak naše pozvanie prijmete a spoločne s nami oslávite toto naše významné výročie,“ dodáva Branislav Obal, predseda DHZ Prešov.

 

Z dejín hasičstva v Prešove – autor: Adrián Latta

Ako druhý najstarší hasičský spolok v Uhorsku bol v roku 1847 založený spolok v Prešove. Jeho existenciu dokladá Zakladacia listina vydaná 7. júla 1847 v Prešove notárom Emilom Bolzánom. V období Bachovho absoluti zmu v r. 1849-1860 došlo k obmedzeniu spolkovej činnosti v Uhorsku, ktorá zasiahla aj vznikajúce hasičské spolky. Z tohto obdobia je zachovaných málo archívnych dokumentov ohľadom činnosti hasičského spolku v Prešove.
70-té roky 19. storočia znamenali zlatý vek pre rozvoj  dobrovoľných hasičských spolkov. Jedným z najdôležitejších právnych dokumentov, ktoré umožňovali zakladanie spolkov bolo nariadenie uhorského ministra vnútra č. 1508/1875 o vzniku a zakladaní spolkov. Na základe tohto nariadenia prešovský hasičský spolok vypracoval nové stanovy.
Stanovy Boli vypracované v roku 1876 a podpísané 9. októbra toho istého roku  predsedom spolku a zapisovateľom spolku. Predsedom spolku bol Schmidt Károly a zapisovateľom Vida Arpád. K schváleniu stanov ministrom vnútra došlo    31. októbra 1876. Po schválení stanov mohol spolok oficiálne vyvíjať svoju činnosť.
Stanovy mali 19 paragrafov, v ktorých určovali hlavné poslanie, štruktúru a fungovanie spolku. V úvode bol uvedený oficiálny názov, ktorý znel Prešovský dobrovoľný hasičský spolok (Eperjes Öntkéntes Tüzoltó Egyesület). Ako sídlo spolku bolo uvedené slobodné kráľovské mesto Prešov. Spolková pečať bola okrúhla s nápisom Eperjes Öntkéntes Tüzoltó Egyesület (Prešovský dobrovoľný hasičský spolok). Za cieľ si predurčili „kdekoľvek na území mesta Prešov zabezpečiť požiarnu ochranu a v prípade potreby bezodkladne sa dostaviť a ochrániť každý hnuteľný i nehnuteľný majetok i ľudský život.“ Sekundárnym zámerom bolo v prípade potreby pomôcť v blízkosti Prešova ležiacim obciam Solivar a Šarišské Lúky.
Na základe prijatia stanov prešovského dobrovoľného hasičského spolku sa 1. januára 1877 konalo v Prešove zasadnutie Valného zhromaždenia. Na ňom bolo zvolené nové vedenie spolku. Po Károlym Schmidtovi sa novým predsedom stal Kubínyi Albert, hlavným hasičským veliteľom sa stal Boldizsár Bornemisza z Mošurova (Ádámfölde). V tom istom roku spolok podal prihlášku za riadneho člena Uhorského krajinského hasičského zväzu, ktorá bola akceptovaná a prešovský spolok sa stal jeho členom. Mesto Prešov prenajalo spolku svoj majetok (tzv. mestský majer – Eperjes városi major), kde mohol vyvíjať svoju činnosť. Na tomto majetku si spolok vybudoval za finančnej a materiálnej pomoci svojich členov, podporovateľov a mesta svoje hasičské kasárne. Napr. Teresia Pulszka darovala spolku 500 forintov. Prešovský mestský majer sa nachádzal na Árok útca 31 (dnešná Jarková ulica, jedná sa o dnešné parkovisko oproti vstupu do mestského úradu z Jarkovej ulice). Hasičská kasáreň pozostávala z murovaných a drevených garáží a skladov, kde mal spolok uskladnenú hasičskú výstroj a výzbroj a uskladnené kolesové striekačky a vozy so sudmi na vodu. Takisto sa tam nachádzali služobné miestnosti pre členov spolku.
Mesto Prešov v plnom rozsahu podporovalo rozširovanie a činnosť spolku a to nielen finančnou, ale aj materiálovou pomocou. Hasiči na prelome storočí stále sídlili na Árok utcza 31, ale pre rozširujúci sa spolok už nepostačovali tieto priestory, preto sa začalo uvažovať o potrebe získať väčšie priestory, napr. v roku 1937 mesto pre hasičov postavilo za viac ako milión československých korún nový hasičský dom na  dnešnej Požiarnickej ulici.
Od konca 19. storočia začali vstupovať do spolku aj platení mestskí hasiči. V roku 1906, kedy do spolku vstúpilo najviac „profesionálov“, mal už názov  Prešovský dobrovoľný hasičský a záchranný spolok (Eperjes Öntkéntes Tüzoltó és Mentő Egyesület).
Organizovaný boj proti požiarom bol známy už v starovekom Egypte, Asýrii, Babylone, Grécku a Ríme. V stredoveku protipožiarna ochrana upadala. Aj napriek tomu, že v tomto období vznikalo na území Uhorska množstvo požiarov, ich hasenie bolo až do vzniku cechov neorganizované, bez potrebných znalostí a nástrojov. Zmena nastáva po vzniku cechov, v ktorých dochádza k prvému organizovanému boju s požiarom. Boli vypracované pravidlá, ktoré pevne stanovili úlohy jednotlivých remeselníkov.
Hasenie požiarov bolo v kompetencii cechov až do roku 1872, kedy dochádza k ich zániku. V tomto období v Uhorsku vznikajú dobrovoľné hasičské spolky, ktoré predstavujú ďalšiu formu organizovaného boja proti požiarom a sú predchodcami dnešných dobrovoľných a profesionálnych zborov. Iniciátorom zakladania hasičských spolkov bol gróf Edmund Szechényi.
Najstarší dobrovoľný hasičský spolok v Uhorsku vznikol v roku 1835 v Arade. Tvorili ho obyvatelia mesta a vznikol za účelom jeho ochrany.
Významné osobnosti dobrovoľného hasičského spolku v druhej polovici 19. storočia.

Kubínyi Albert Dr. – advokát, predsedom spolku od r. 1877. Na čele spolku bol viac ako 30 rokov.

Bornemisza Boldizsár – statkár z Mošurova, v spolku pôsobil od r. 1876,  prvý hlavný veliteľ prešovských dobrovoľných hasičov.

Krayzell Koloman – podnikateľ, druhý hlavný veliteľ hasičov do r. 1888.

Lillia Zsigmond (Žigmund) – podnikateľ z Prešova, v spolku pôsobil od r. 1878 a to vo funkcii dôstojníka, veliteľa a od r. 1892 ako hlavný hasičský veliteľ do svojej smrti v r. 1927. Od r. 1909 bol poverený riadením spolku.

Kyss Géza (Gejza) – dlhoročný člen spolku, jeden z veliteľov hasičského zásahu pri požiari Prešova z  mája 1887.

Holénia Gyula (Július) Dr. – lekár, jeden z najznámejších lekárov z Prešove na prelome 19. a 20. storočia. Dlhoročný člen spolku. Pôsobil ako hlavný lekár spolku.

Check Also

Vrtuľník letí na pomoc zraneným hasičom

Na miesto vážnej dopravnej nehody vyslali dva záchranárske vrtuľníky a tri sanitky. Neskôr sa tam …